《俱舍論》對勘材料( 459 / 591)
標識序號01-19-32:
| 梵語 |
āyatanadhātūnāṃ ṣaṇṇāṃ cakṣurādīnām anukramo vaktavyaḥ / tadvaśenaiva hi tadviṣayavijñānānāṃ kramaḥ /
|
| 真諦譯 |
入、界中眼等六應說次第,何以故?由隨此塵及識次第易知故。
|
| 玄奘譯 |
處、界門中應先辨說六根次第,由斯境、識次第可知。
|
| 英譯 |
Now we have to explain the order in which the six āyatanas or dhātus,that are the six organs of cognition,the organ of view,etc.; order in function of which are arranged the demains or obects (visaya) and cognitions that correspond to these organs (rūpadhātu,caksurvijñānadhātu….). [18b]
|
| 現代漢語釋 |
在處、界中,應該先解說六根的次第,由此境和識的次第便也可知曉了。
|
對勘分析:
以四行為一組,每組自上而下分別為梵語、真諦譯、玄奘譯和梵語語法標注。
āyatana-dhātūnāṃ ṣaṇṇāṃ cakṣur-ādīnām anukramo vaktavyaḥ/
入 界 中 六 眼 等 次第 應說 何以故
處 界門中 六 根 次第 應先辨說
相違釋.陽複屬 陽複屬 陽複屬 陽單體 必要.陽單體
tad vaśena eva hi tad-viṣaya-vijñānānāṃ kramaḥ/
由隨 故 此 塵 及 識 次第 易知
由 斯 境 識 次第 可知
中單體 陽單具 ind ind 依主釋.陽複屬 陽單體
第二十頌
[梵文原典]
teṣāṃ ca punaḥ paṇṇāṃ / prāk pañca āvārattam ānāthyāt cakṣurādīni pañca vartam ānaviṣayatvāt pūrvam uktāni / manas tv aniyataviṣayam kiṃcid vartam ānaviṣayaṃ kiṃ cit avyadhvānadhaviṣayam / bhautikāthyāc catuṣṭayam / prāg iti vartate /pañacānāṃ punaś catvāri pūrvam uktāni / bhautikaviṣayatvāt / kāyasya tv aniyato viṣayaḥ kadācid bhūtāni kadācid bhautikam kadācidubhayam / dūrāś utaravṛtyā 'nyat / śeṣaṃ punar itarasmād yathāyogaṃ dūrāś utaravṛtyā pūrvam uktam /cakṣuḥ śrotraṃ hi dūraviṣayam /tat pūrvam uktaṃ dvayāt / tayor api cakṣuṣo dūratare vṛttiḥ / paśyato 'pi dūrānnadīṃ tacchabdāśravaṇād atas tat pūrvam uktam / ghrāṇasya tu nāsti dūre vṛttiḥ / jihvāyāśa ca tayor āśutaravṛttitvāt ghrāṇaṃ pūrvam uktam aprāptasyaiva jihvā bhojyasya gandhagrahaṇāt / yathāsthānaṃ kramo 'tha vā // atha vā asmin śarīre cakṣuṣo 'dhiṣṭhānam upariṣṭāt niviṣṭam /tasmād adhaḥ śrotrasya /tasmād adho ghrāṇasya /tasmāt jihvāsya/ tasyāḥ kāyasya bāhulyena / manaḥ punas tāny eva niśritam adeśasthaṃ ceti yathāsthānam eṣāṃ kramaḥ syāt / kiṃ punaḥ kāraṇaṃ daśasvāyataneśu rūpaskandhasaṃgṛhīteṣv ekaṃ rūpāyatanam ucyate / sarveṣu ca dharmasvabhaveṣv ekaṃ dharmāyatanam ity āha
[真諦譯文]
此眼等六,
偈曰:前五現塵故
釋曰:眼等五根緣現在塵,是故先說。意根境界不定,有意根緣現在塵,有緣三世及非三世塵。
偈曰:四所造塵故
釋曰:前言流至此五中,四在前說,所造色為塵故。身塵不定,或身緣四大,或緣所造,或複俱緣。
偈曰:餘遠急明事
釋曰:餘者謂前四根,此次第前說,由遠急明事故。眼、耳緣遠境,於後二前說。於前二中眼事最遠,遠見江河,不聞聲故,故眼在前。複有急緩事,如先見人擊鼓,後方聞聲。鼻、舌無遠事。
鼻事急故前說。如飲食未到舌,鼻已知香故。又鼻事明瞭,能緣味細香故,舌則不爾。
偈曰:複隨處次第
釋曰:複次於身中,眼根依止在上,耳根次下,鼻又下耳,舌又下鼻,身多下舌,意根依止其中,無有的處,故如處所立彼次第。複次,何因十入皆色陰所攝,於中唯一入名色入? 一切入皆法為自性,於中唯一入名法入?
[玄奘譯文]
頌曰:前五境唯現 四境唯所造<lb n="0005c23"/>
餘用遠速明 或隨處次第
論曰:於六根中,眼等前五唯取現境,是故先說。意境不定,三世無為或唯取一或二、三、四。所言四境唯所造者,前流至此。五中前四境唯所造,是故先說。身境不定,或取大種,或取造色,或二俱取。餘謂前四,如其所應用遠速明,是故先說,謂眼、耳根取遠境故,在二先說。二中眼用遠故,先說。遠見山河,不聞聲故。又眼用速故,先遠見人撞擊鐘鼓,後聞聲故。鼻、舌兩根用俱非遠。先說鼻者,由速明故。如對香、美諸飲食時,鼻先嗅香,舌後嘗味。或於身中隨所依處上下差別說根次第。謂眼所依最居其上,次耳、鼻、舌、身多居下,意無方處,有即依止諸根生者,故最後說。何緣十處皆色蘊攝,唯於一種立色處名?又十二處體皆是法,唯于一種立法處名?
[語言分析]
|